Vysvetlenie k článku Boh nie je Trojica

Očakávam, že článok „Boh nie je Trojica“ bude super kontroverzný a tak chcem v predstihu reagovať.


S publikovaním článku „Boh nie je Trojica“ som váhal skoro jeden celý rok. Napísal som ho, ale odložil som si ho (ako veľa iných) do zásuvky, že možno raz, možno niekedy. A to hlavne preto, lebo som nevedel, či je to správne ho publikovať. Pýtal som sa sám seba, že či to za to stojí. Potrebujem ďalšiu kontroverziu? Nestačí, že som heretik pre katolíkov? Chcem byť heretik ešte aj pre protestantov a evanjelikálov?

Doktrína o trojjedinosti má totiž v sebe niečo veľmi negatívne, niečo agresívne, niečo super rozdeľujúce a ja som to videl z prvej rady. 

Niekoľko úderov som už utŕžil a očakávam, že prídu zas. Znova ma niekto nazve sektárom, znova budem kacír, falošný učiteľ, možno budem opäť sluha satanov alebo mať ducha antikrista alebo už komu čo príde na rozum, komu čo slina do úst prinesie akú somarinu, akú nadávku. A agresívne sa budú vyjadrovať najmä tí, čo o téme majú iba povrchné alebo prevzaté informácie. Tí, čo samoštúdiom strávili minimum času.

Prečo?

Možno niekoho napadne otázka: Prečo to vlastne publikuješ? Prečo strkáš prstom do osieho hniezda, keď vieš, že osy sa isto vyroja a bude sa treba oháňať?

Čiastočná odpoveď je v tom, že počas obdobia, ktoré som strávil skúmaním tejto témy som pochopil, že učenie o Trojici je viac o tradícii a o zvyku ako o tom, že by väčšina kresťanov vedela, čo to vlastne je. Inými slovami, väčšina nevie, o čom táto doktrína je. A tí, čo vedia, tak tí sa, podľa mňa, delia na dve skupiny:

1. Na tých, ktorí ostávajú presvedčení o trojjedinosti a ich finálne eso v argumentácii v prospech trojjediného Boha je ten, že Trojica je mystérium. Trojica je pre nich tajomstvo, ktoré jednoducho musíme prijať aj keď v Písme nie je explicitne uvedené. Je to tak už od čias Augustína, ktorý napísal dielo „O Trojici“ cca v roku 416. Augustín o Trojici nijako nešpekuluje ani ju nedokazuje z Písma.

„Argumentuje tým, že Biblia implicitne takýto druh trinitarianizmu vyučuje a zvyšok knihy je, na tomto argumente postavenou, rozsiahlou meditáciou.“ -SEP

Inými slovami, ak tvoj pastor učí a je naozaj presvedčený o tom, že Boh je trojjediný, tak funguje tak, že Trojicu predpokladá za pravdivú a verše Písma vykladá tak, aby tejto vopred určenej pravde, vyhoveli. A keby naňho ktokoľvek zatlačil, tak nastane jeden z dvoch prípadov. Buď začne byť agresívny voči tomu, kto spochybňuje jeho učenie alebo ak nie je agresívny, tak nakoniec prizná, že Trojica je tajomstvo a odpovede na niektoré otázky jednoducho nemá.

2. Druhú skupinu ľudí, ktorí sú oboznámení s trojjedinosťou tvoria tí, ktorí opustili toto učenie, lebo im jednoducho nedáva zmysel. Jednoducho im nedáva zmysel, že Boh je „tri krát kto a raz čo“ (White) alebo „tri v jednom“. Odmietajú nebiblicky, filozoficky špekulovať o tom, že Otec, Syn a Duch sú akési „kváziosoby“ (subsitencie) alebo o tom, či má Ježiš dve oddelené podstaty alebo dve spojené podstaty, či má dve oddelené mysle alebo dve spojené mysle. Tento typ ľudí je poväčšinou oboznámený s vplyvom gréckej filozofie na kresťanstvo. A tiež si uvedomuje, že kresťania do 4. storočia o trojjedinom Bohu nechyrovali (rovnako ako o ňom nechyrovali autori Nového zákona).

Táto skupina sa potom delí hlavne na ľudí, ktorí sa vyhrania voči hlavnému prúdu kresťanstva a zavrhnú ho a potom na tých, čo veci pochopia, ostanú v hlavnom prúde, ale nechajú si svoje poznatky sami pre seba, lebo vidia dôsledky. Ja som sa rozhodol neurobiť ani jedno.

A aké sú dôsledky? V dnešnej dobe hlavne tá klasika, obvinenie zo sektárstva (Patríš k Jehovistom?) alebo vylúčenie zo spoločenstva a tak podobne. V minulosti odseknutie hlavy (od čias cisára Theodosia I., ktorý vládol v rokoch 379-394 a trojjedinosť „vyučoval“ mečom), potom tiež upálenie inkvizíciou alebo aj protestantmi v stredoveku atď. Ako hovorím, doktrína o Trojici má v sebe niečo agresívne, negatívne a zlé.

Ešte dodám, že stále tu hovorím o Trojici tak ako ju definuje „ortodoxia“ (definícia je na začiatku článku „Boh nie je Trojica“).

Záver

Aby som to zhrnul, článok publikujem pre tých, ktorí majú v Trojici celkom jasno, ale skrývajú sa s tým. Aby bolo jasné, že nie sú sami. Lebo naozaj nie sú. A samozrejme bude na úžitok aj tým, ktorí zatiaľ nevedia, že Ježiš ani apoštoli trojjediného Boha nikdy nespomínajú. Inými slovami, učenie o trojjedinosti nie je základný pilier kresťanstva. Človek môže byť kresťanom a neveriť na trojjedinosť. Exemplárny prípad je apoštol Pavol a ďalší autori Nového zákona. No a samozrejme aj Pán Ježiš Kristus, ktorý za Pána neba i zeme považuje Otca, nie seba.

Zatiaľ asi takto. Počkám ako sa vyvinie situácia, koľko ľudí to zaujme, koľko príde otázok, koľko ľudí sa odo mňa odvráti, kto a kde ma označí nejakým hanlivým prívlastkom a potom budem možno reagovať v nejakom ďalšom článku. Alebo aj nie.