Smrť? Absolútne nepotrebná!

Nič nie je v živote človeka tak neprirodzené ako jeho smrť. Je to úplná zbytočnosť. Alebo inak: Čo budú o desať tisíc rokov robiť tí, ktorí poslúchli Boha a čo budeš o desať tisíc rokov robiť ty?

 

Kde to začalo?

Uvedomili ste si niekedy, že Adam nevedel, čo je to smrť? Že preňho to bolo niečo, čomu nerozumel? Že jediné, čo musel urobiť, aby sa smrti (tomu, o čom nič nevedel) vyhol, bola dôvera v Boha a spoľahnutie sa na to, čo mu tento Boh hovorí? Že mu neklame o tom, že dôsledok jeho rebélie, dôsledok jeho činov bude smrť?

Uvedomili ste si niekedy tú podobnosť s ohnivým jazerom? My tiež nevieme, čo to presne znamená. Na Adamovom príklade sa však môžeme poučiť, že ak raz Boh niečo povie, tak to platí. A Boh úplne jasne hovorí, že všetci „zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári“ skončia v ohnivom jazere (Zjv 21,8). Takto to jednoducho bude a niet o tom vôbec žiadnych pochýb. Je možné sa na to spoľahnúť viac ako na to, že zajtra ráno vyjde slnko.

 

Zodpovedný za tvoju smrť je…

Adam bol ako dieťa, ako mladistvý, ktorému hovoríme: „Nezačínaj s drogami, lebo zle dopadneš.“ Hovoríme mu: „Jednoducho to nerob.“ A čo to dieťa, čo ten mladistvý? No tak ten sa musí rozhodnúť, či nám bude veriť alebo nie. Podobne sa my rozhodujeme, či budeme veriť Bohu. My sme teda na tom podobne ako Adam. Boh niečo jasne povedal a závisí iba na nás, či to vezmeme vážne.

Boh, ktorý stvoril Adama zo zeme a vdýchol doňho dych života (Gn 2,7), Boh, ktorý ho stvoril, ktorý mu dal moc nad všetkým, nad celým svetom, nad všetkými zvieratami, aby tomu všetkému vládol, ktorý dokonca vytvoril Evu, aby nebol sám, tak tento Boh mu hovoril: „Adam, nezačínaj so stromom života poznania, lebo zle dopadneš.“ A čo na to Adam? Možno bol najskôr v pohode, nemal problém, nič sa nedialo. Ale potom prišiel pokušiteľ a Adam zlyhal.

Ale nehádžme to celé na Adama, rovnako by sme zlyhali my. Nielen, že by sme zlyhali, ale my sme už aj zlyhali, lebo veď kto z nás dokázal odolať všetkému pokušeniu? No nikto! Takže zbytočne ukazovať prstom na Adama, že on je pôvodca našej smrti. Sami by sme lepšie neobstáli.

Iba my sami sme si teda na vine prečo je našim osudom ohnivé jazero. Pretože sme urazili Boha, pretože sme činili zlo ďalším ľuďom. Náš ortieľ je teda jasný. Tento život, potom súd a potom ohnivé jazero. Žiadny očistec, žiadne vyvažovanie zlých skutkov dobrými, žiadne zmilovanie sa nad bezbožníkom:

(Nm 14,18) Pán je zhovievavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a poklesky. Nikoho však nenechá bez trestu.

Boh žiadny očistec nesľúbil a je naivné sa na to spoliehať. Stačí sa poučiť z Evy. Tá sa tiež spoľahla na takéto milé reči, ktoré jej ako med okolo úst obtieral pokušiteľ: „Neboj Eva, určite nezomrieš. Vari si myslíš, že Boh by ťa naozaj nechal zomrieť? Fakt? Nie, určite nie. Boh si to rozmyslí a nezomrieš. Kľudne ignoruj jeho slová.“ (porov. Gn 3). Lenže ako vieme, neveriť Bohu je chyba.

 

Je tvoja smrť potrebná?

Jasné, že nie je potrebná. Smrť totiž nemá so životom nič spoločné a apoštol Pavol sa jej dokonca otvorene posmieva:

(1 Kor 15,55 – katolícky preklad) Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?

Prečo sa jej však posmieva? Prečo? On sa smrti nebojí? Jeho nečaká ohnivé jazero? Bude snáď žiť večne? Áno, bude. Aj mnohí, ktorí chodia teraz po tejto zemi, budú žiť večne. Drvivá väčšina však nebude. A prečo? No lebo ich večný život nezaujíma. Sú ako Adam v tej záhrade a hovoria si sami pre seba: „Druhá smrť? Čo to znamená? Už to niekto zažil? O nikom neviem? Boh to možno ani tak nemyslí.“

Písmo však jasne hovorí pre koho je ohnivé jazero, pre koho je druhá smrť určená:

(Zjv 21,8 – katolícky preklad) Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.

a komu druhá smrť neublíži, kto sa jej vyhne:

(Zjv 2,11 – katolícky preklad) Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži.

Wau! Je možné, aby niekto nezomrel druhý krát? Je možné, aby žil večne? No jasné, že je. Veď to bol pôvodný Boží plán, aby Adam žil naveky. Keby nezlyhal, tak by tu ešte niekde chodil medzi nami. A rovnako je to s nami. Aj my môžeme žiť naveky. Lenže chceme?

 

Pre tých, čo chcú žiť naveky

Tí, čo chcú žiť naveky musia učiniť pokánie, musia sa očistiť od hriechov. Musia si uvedomiť, že hriešnici („zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári“ – Zjv 21,8) na večný život nemajú nárok. Boh si ich spoločnosť neželá. Boh si neželá, aby po svete chodili ľudia, ktorí robia druhým ľuďom zle a jeho samotného urážajú. On tento svet stvoril a preto sa môže rozhodnúť, kto tu bude ako jeho hosť prebývať naveky.

A preto prisľubuje tým, ktorí sú od hriechov očistení, že tých, ktorí sa od hriechu nechcú očistiť, ktorí sa s hriechom nechcú nadobro rozlúčiť, tak tých ľudí sa zbaví a uvrhne ich do ohnivého jazera. A všetko stvorenstvo čaká už len na to, kým sa to stane:

(Rim 8,19 – katolícky preklad) Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia.

Celé stvorenstvo čaká pokým ho Boh zbaví hriešnikov a tých, čo sa rúhajú Bohu. Boh dal stvorenstvu nádej, že „bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí“ (Rim 8,20). A keď to nastane, tak si celý svet, celá zem a všetko stvorenstvo akoby obrazne vydýchne, že už bude od všetkých hriešnikov („zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári“ – Zjv 21,8) konečne zbavené.

 

Očistenie od hriechov

Písmo okrem toho hovorí úplne jasne, že nikto z nás nie je bez hriechu, naozaj nikto. Ani ja, ani ty, ani svätec XY, ani pápež ABCD, ani matka Tereza a dokonca ani panna Mária (Lk 2,21-24 porov. Lv 12,2n). Vôbec nikto. Okrem jedného. Okrem bezhriešneho Ježiša, ktorý odolal všetkému pokúšaniu (porov. Mt 4) nikto bezhriešny po tejto zemi nechodil.

Neexistuje teda nikto okrem tohto Syna Božieho, ktorý sa s hrôzou a smrteľnou úzkosťou (porov. Mt 26,37; Lk 22,44) odhodlal poslúchnuť Otca a nechať sa bezbožníkmi pribiť na kríž, aby mne, aby tebe, aby možno práve tebe, mohli byť odpustené tvoje odporné skutky, tvoje klamstvá, krádeže, smilstvá a rúhania. A aby si takto očistený mohol vojsť do večného života.

Preto na kríži povedal pamätné a nádherné slová o tom, že je dokonané:

(Jn 19,30 – katolícky preklad) Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: Je dokonané! Naklonil hlavu a odovzdal ducha.

Áno, je dokonané. Je zaplatené. Grécke slovo „tetelestai“, ktoré prekladáme ako „Je dokonané!“ znamená, že dlh je zaplatený v plnej výške a teda viac dlhu niet. A teda je možné, aby všetok dlh za všetky naše hriechy, za našu vzburu voči Bohu, aby tento dlh bol zaplatený, aby boli naše viny odpustené. Chceš, aby sa toto slovo, toto vyrovnaniu dlhu vztiahlo aj na teba? Potom vyznaj Ježiša za pána svojho života. Dobrovoľne sa mu nahlas podriaď:

(Rim 10,9 – katolícky preklad) Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.

Prijmi Ježišovu obetu, prijmi očistenie od hriechov, ktoré ti takto Boh ponúka. Vzdaj sa sám seba a prijmi panstvo Ježiša Krista nad svojim životom. A popritom ešte nezabudni oslobodiť ostatných, nezabudni roztrhnúť dlžobné úpisy, ktoré máš ty voči svojim blížnym, voči svojim rodičom, deťom, súrodencom, rodine, známym. A aj na tebe sa naplní zasľúbenie „Otčenáša“, modlitby, ktorú nás naučil jednorodený Syn Boží. Naplní sa: „odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom“. Lebo ako ty odpustíš, tak aj tebe Boh odpustí. Lebo ako mierou ty namieriaš, takou sa aj tebe namiera.

A keď tak z plného srdca urobíš, Boh ti odpustí, dá do tvojho vnútra nového ducha, dá ti nové srdce („a dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce“ – Ez 36,26) a ty precitneš. Pretože…

…tvoja druhá smrť je fakt nepotrebná!

Boh ti ponúka žiť naveky a práve dnes je čas sa nad tým zamyslieť.

Uvažuj nad tým, že množstvo ľudí, ktorí poslúchnu Boha a uveria v evanjelium kráľovstva, ktoré hlásal Ježiš Kristus (porov. Mk 1,14-15; Lk 4,43) si budú žiť šťastne tisíce a desaťtisíce rokov.

A ty? Čo bude s tebou?

 

Odporúčame: Biblické spasenie #1 | Znovuzrodenie

 

Michal Prno
Michal Prno

Odmalička som bol vedený ku katolíckej viere. Nič iné som nepoznal a nič iné mi ani nechýbalo. Bol som miništrant, neskôr kostolník a stále katolík. V roku 2010 som po istých udalostiach došiel k názoru, že funkcia pápeža nemá s Bibliou nič spoločné a prestal som chodiť do kostola.

Nasledovalo hľadanie a tápanie, motanie sa v kruhu a pokračujúci duchovný úpadok, ktorý začal ešte, keď som bol katolíkom. Úplné dno svojej zvrátenosti som dosiahol začiatkom apríla 2015. Celý môj príbeh si môžeš prečítať tu.

Mojim cieľom je ukázať katolíkom diery katolíckeho učenia a rozdiely medzi katolíckym učením a tým, čo hovorí Boh v Biblii (vo Svätom Písme). Pretože ako sám Ježiš povedal:

(Mt 7,21) Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

Informáciu o autorských právach nájdeš tu