Kedy sa rozhodne, kto pôjde do neba?

Krátke porovnanie katolíckej a kresťanskej (biblickej) náuky. Pozn.: Biblické verše sú z katolíckej biblie, ktorú vydal SSV.

time-1485384_1280

Po smrti

Katolíci, rovnako ako kresťania, veria, že Boh je zvrchovaný. A teda, že v konečnom dôsledku iba Boh rozhodne, kto bude alebo nebude spasený. Rozdiel je v názore alebo skôr v istote, kedy sa tak stane. Správny katolík sa stotožňuje s koncilom v Trente a vie, že si nemôže byť istý svojim spasením.

Katolík má teda istotu toho, že o jeho osude sa rozhodne až po jeho smrti.

Počas života

Naopak kresťania si v Biblii dokážu veľmi jednoducho nájsť a prečítať, že o tom, kto skončí v nebi sa rozhodne už tu na zemi, počas nášho života a na tejto strane hrobu. Vidíme to na príklade lotra na kríži. O jeho spáse sa rozhodlo už počas jeho života.

(Lk 23,43) On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

Pavol túto istotu spasenia vo svojich listoch spomína nepriamym spôsobom mnohokrát a Ján to hovorí úplne napriamo:

(1 Jn 5,13) Toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v meno Božieho Syna.

To znamená, že Ján mal istotu spasenia. Vedel teda, že o jeho spasení sa rozhodlo už na tomto svete. A celý svoj prvý list venuje popísaniu toho, ako zistiť, či aj čitateľ tohto listu má alebo nemá večný život. Teda, aby sa čitateľ listu na základe všetkých bodov, ktoré v tomto liste popisuje, mohol uistiť, že je alebo nie je spasený. Ak spĺňa všetky kritéria, je spasený.

Ďalším úplne racionálnym argumentom je, že ak by apoštoli nemali istotu spasenia, nikdy by nemali takú odvahu hlásať evanjelium, trpieť za Krista, nechať sa väzniť, biť, mučiť a ukrižovať. Ak by mali pochybnosť o tom, či vôbec budú alebo nebudú spasení, určite by sa na to mnohí vykašľali a radšej zapreli Krista.

Podobenstvo o kúkole

Posledný príklad, ktorý dávam, sú Ježišove vlastné slová v podobenstve o kúkole a pšenici. Farmár zasial na poli pšenicu, ale niekto (jeho nepriateľ) zasial kúkoľ. Keď to jeho pomocníci zistili, chceli kúkoľ vytrhať. Farmár im to nedovolil, ale chcel, aby počkali na deň žatvy.

(Mt 13,24) Predniesol im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. 25 Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. 26 Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. 27 K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: “Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?” 28 On im vravel: “To urobil nepriateľ.” Sluhovia mu povedali: “Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?” 29 On odpovedal: “Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. 30 Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.”“

Deň žatvy je deň súdu. Je to deň, kedy sa oddelí pšenica od kúkoľa. Znamená to teda, že o tom, či konkrétna daná rastlina je kúkoľ alebo pšenica sa rozhodne až počas žatvy? Alebo je to jasné už predtým a počas žatvy sa tieto rastliny už iba rozdelia? Áno, je to jasné už predtým.

Zhrnutie

Boh vie všetko a určite vie, kto bude a kto nebude spasený. Prečo by teda bránil tým, o ktorých vie, že majú večný život, aby mali túto istotu? Načo by ich nechával v neistote a trápil ich? Dobrý a láskavý Boh im to chce povedať a skrze Jána im to aj povedal. Pretože, ak už rozhodnutie o ich spasení urobil a jeho Syn za toto jeho rozhodnutie zaplatil (Ježiš na kríži vykríkol „Je dokonané!“), tak už svoje rozhodnutie nezmení a ani sami tí ľudia už nedokážu toto Božie rozhodnutie zvrátiť. Pretože Boh je mocnejší ako ľudia.

Podobne ako rodičia sú mocnejší ako deti. Ak sa rodičia pevne rozhodnú zobrať deti na dovolenku a zaplatia za nich plnú cenu, tie deti sú voči tomu „bezmocné“. Majú istotu, že pôjdu a nemusia sa báť, že sami môžu urobiť čokoľvek, čím by dokázali zvrátiť svoj veľmi pozitívny osud.

Ak to zhrniem, o spasení sa rozhoduje počas života. Po smrti nastane už iba rozdelenie spasených od nespasených.

Michal Prno
Michal Prno

Odmalička som bol vedený ku katolíckej viere. Nič iné som nepoznal a nič iné mi ani nechýbalo. Bol som miništrant, neskôr kostolník a stále katolík. V roku 2010 som po istých udalostiach došiel k názoru, že funkcia pápeža nemá s Bibliou nič spoločné a prestal som chodiť do kostola.

Nasledovalo hľadanie a tápanie, motanie sa v kruhu a pokračujúci duchovný úpadok, ktorý začal ešte, keď som bol katolíkom. Úplné dno svojej zvrátenosti som dosiahol začiatkom apríla 2015. Celý môj príbeh si môžeš prečítať tu.

Mojim cieľom je ukázať katolíkom diery katolíckeho učenia a rozdiely medzi katolíckym učením a tým, čo hovorí Boh v Biblii (vo Svätom Písme). Pretože ako sám Ježiš povedal:

(Mt 7,21) Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

Informáciu o autorských právach nájdeš tu