Rozdiel v definícii svätca podľa Biblie a podľa Katolíckej cirkvi

26.6. 2016Michal Prno491x

Je svätec mŕvy človek, ktorý urobil aspoň dva zázraky a jeho svätosť treba schváliť a potvrdiť? Alebo je svätec znovuzrodený kresťan a stále živý človek? O tom je tento článok.

 

Katolícka pozícia

Ešte predtým sa však pozrime na pozíciu katolíckej cirkvi. Táto podobne ako veľa iných katolíckych učení vychádza z toho, že ľudia sa musia postarať o ľudí a Bohu na ľuďoch až tak nezáleží. Síce poslal svojho Syna a ten sa obetoval, ale tento Syn je ľuďom veľmi vzdialený. Nie je blízko nás, nechápe nás, je veľmi ďaleko. Jeho láska k nám je taká veľmi vzdialená a abstraktná, že my jednoducho potrebujeme prostredníkov medzi nami a Ježišom.

Potrebujeme Pannu Máriu, ktorá nás chápe, ktorá nás miluje ako matka. Keď ju poprosíme o niečo, tak ona dohovorí svojmu synovi. Potrebujeme svätých, ktorí podobne ako Mária v našom mene prosia a orodujú u Ježiša, aby pre nás niečo urobil. V katolíckom systéme je nám Ježiš veľmi vzdialený. Už to nie je ten biblický Ježiš, ktorý sa ponížil a stal sa poslušným až po smrť na kríži. Už to nie je milujúci pastier, ktorý pozná svoje ovce po mene.

Ľadový Ježiš

Katolícky Ježiš je chladný, neosobný, tvrdý a neprístupný. Je to „kus ľadu“. Preto je tu Mária. Milujúca, osobná a láskavá matka. A podobne tiež kanonizovaní svätci. Oni sa prihovárajú za nás u Boha, nie Ježiš. Ten si už „odbil“ svoje na kríži a teraz sa už nestará a robí niečo dôležitejšie. Je to jednoducho úplne iný Ježiš ako Ježiš Biblie.

Ale, aby neostalo iba pri mojich názoroch, pozrime sa, čo nám hovorí oficiálne katolícke učenie v katechizme:

(KKC#2683) Tí, ktorých Cirkev uznáva za „svätých“ … sa neprestávajú starať o tých, ktorých zanechali na zemi. Môžeme a máme ich prosiť, aby sa prihovárali za nás a za celý svet.

 

Treba to vôbec?

Tu sa hneď opýtajme, že ku komu sa majú prihovárať? K Ježišovi, ktorý sa za nás obetoval? K Bohu, ktorý za nás nechal obetovať svojho jediného Syna, ktorého miluje?

jesus-578217_1280

Predstavme si, že existuje človek, ktorý sa namiesto mňa nechá pribiť na kríž. Alebo si predstavme človeka, ktorý ma zakryje telom, aby ma nezasiahla letiaca guľka. Alebo si predstavme človeka, ktorý namiesto mňa pôjde do väzenia na doživotie. Naozaj je potrebný nejaký prostredník medzi mnou a týmto človekom? Niekto, kto sa bude za mňa u tohto človeka prihovárať?

(Žid/Hebr 4,15 – katolícky preklad) Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.

Nie, nikto taký potrebný nie je. Pretože ten človek, ktorý sa za mňa nechá pribiť na kríž ma určite miluje viac a záleží mu na mne viac ako tomu, ktorý by sa za mňa mohol k nemu akokoľvek prihovárať.

Tu by som mohol skončiť, ale poďme si túto absudrnosť, že človek, za ktorého sa obetoval Syn Boží, potrebuje nejakého orodovníka, posunúť do ešte väčšieho bludu a extrému. Vráťme sa teda do katechizmu:

(KKC#956) „Svätí v nebi tým, že sú dôvernejšie spojení s Kristom, väčšmi upevňujú celú Cirkev vo svätosti… Neprestajne orodujú za nás u Otca a predkladajú mu zásluhy, ktoré získali na zemi

Katolícka cirkev nám teda kreslí nasledovný obraz. Ježiš prišiel na svet, ponížil sa, nechal sa pribiť na kríž, nechal sa odsúdiť za hriechy ľudí, vytrpel kríž a tým zaplatil za naše hriechy. To však Otcovi nebeskému nestačí. On ešte potrebuje zásluhy ľudí pridať k Ježišovym zásluhám. Ináč to nestačí. A vlastne aké svoje zásluhy predkladajú svätci Otcovi? To, že pomohli babičke cez cestu? Alebo to, že sa často postili? Alebo že dlho kľačali a modlili sa ruženec? Toto prikladajú k pribitiu sa na kríž? Prikladajú 10 centov k miliónu? To už ani smiešne nie je, to je urážka, to je napľutie do tváre.

 

Ako to bolo na začiatku?

A rozšírme to ešte ďalej… Ako mohli byť vôbec spasení a vyslyšaní prví kresťania? Pretože kto sa za nich prihováral u Boha a predkladal mu svoje vlastné zásluhy predtým ako existoval svätec číslo 1. Iba Ježiš? A to stačilo? Ak áno, tak to samozrejme stačí aj v prípade kresťana číslo 315, aj v prípade kresťana číslo 999574. Nie je potrebný nikto iný, nie sú potrebné zásluhy nikoho iného, iba Ježišove, aby bola uspokojená spravodlivosť Otcova.

Celú túto logiku potreby dodatočných zásluh, ktoré vychádzajú z prvotnej rúhavej myšlienky, že Ježiš je nejaký chudáčik, ktorý toho nedokázal urobiť dostatok, uzatvára toto:

(KKC#1173) Keď Cirkev … slávi pamiatku mučeníkov a iných svätých, „ohlasuje veľkonočné tajomstvo“ v tých mužoch a ženách, „ktorí spolu s Kristom trpeli a spolu s ním sú oslávení, a predkladá veriacim ich príklady, ktoré všetkých priťahujú skrze Krista k Otcovi, a pre ich zásluhy vyprosuje Božie dobrodenia“.

Oni trpeli s Kristom a za ich zásluhy dostávame Božie dobrodenia? Nemám slov…

Niekedy nabudúce si potom prejdeme verše v Biblii, z ktorých je jasné, že pojmom svätý sa označovali iba živí ľudia. Z toho bude ešte zrejmejšie vidieť ten rozdiel medzi definíciou svätca tak ako ho definuje Cirkev (mŕtvy, dva zázraky, kanonizovaný) a medzi tým ako ho definuje Biblia (živý, spasený, v procese posväcovania).

 

Michal Prno
Michal Prno

Odmalička som bol vedený ku katolíckej viere. Nič iné som nepoznal a nič iné mi ani nechýbalo. Bol som miništrant, neskôr kostolník a stále katolík. V roku 2010 som po istých udalostiach došiel k názoru, že funkcia pápeža nemá s Bibliou nič spoločné a prestal som chodiť do kostola. Nasledovalo hľadanie a tápanie, motanie sa v kruhu a pokračujúci duchovný úpadok, ktorý začal ešte, keď som bol katolíkom. Úplné dno svojej zvrátenosti som dosiahol začiatkom apríla 2015. Celý môj príbeh si môžeš prečítať tu.

(Mt 7,21) Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

Informáciu o autorských právach nájdeš tu. Chceš mi niečo odkázať? Pokračuj sem. Zaujímajú ťa nové články? Dám ti vedieť!