Môj príbeh | Vladimír Šuplata

Bol to piatkový podvečer, keď som sa tak, ako zopár predošlých večerov ponoril do internetu so zámerom objaviť ďalšie konšpiračné teórie o jedenástom septembri, iluminátoch, slobodomurároch a NWO (New World Order), teda o novom svetovom poriadku.

Čím viacej som tieto videá vyhľadával, tým rozmanitejšie ponuky sa mi núkali ako súvisiace témy. Jednou z nich bolo náboženstvo, ktoré som spočiatku ignoroval.

Ďalšou veľkou témou, ktorou bol internet zahltený, bol blížiaci sa koniec sveta toho roku 2012. Niečo som z toho pootváral, popozeral a ako katolík, som už vedel, že niekde v Biblii sa píše o tom, aký ten koniec sveta bude a že ten deň nikto nepozná. Mal som len takéto neisté indície, takže ma hneď napadla myšlienka preskúmať to v Biblii. Kde inde by som mohol začať, ak nie v Zjavení Jána.

Tak aj bolo. Ničomu som nerozumel, iba čo ma to ešte viac vystrašilo, zneistilo a z doposiaľ zistených informácií mi tieto narobili riadny zmätok v hlave. Nezostávalo iné, iba otvoriť ignorovanú tému náboženstva. Dal som sa do toho, hoci som si tak nejako uvedomoval, že čo už len môžem objaviť, keď aj tak všetko viem.

Starý život

Veď som katolík, chodím do kostola, som nábožne vychovaný a aj biblickú históriu ako tak ovládam. Navyše sa pomaly blížia Vianoce, chystám sa ísť po polroku opäť na spoveď, uvedomujúc si svoj široký sortiment skutkov, ktoré sa s kresťanským životom moc nezhodujú. Nie, že by mi vadili tie skutky, ale bol som tak vychovaný, že to je hriech a z toho sa treba vyspovedať.

Takto som fungoval celé roky. Spoveď, hriechy, spoveď, hriechy, hriechy, hriechy, spoveď … Nekonečný kolotoč. Občas som sa nad tým zamyslel, že načo sa idem spovedať, keď znovu spravím to isté. Po dvoch týždňoch som bol tam, kde pred tým.

church-1515456_1280

Povedal som si v istom období, že sa spovedať teda nebudem, lebo aj tak to nemá význam, keďže robím stále to isté. Žil som si svoj život, spokojný, naplnený rôznymi radosťami, takmer každý týždeň na nejakej párty, ktoré sa samozrejme bez alkoholu nezaobišli a mnohé ďalšie veci, o ktorých písať je až hanba.

Starý človek spokojný sám so sebou

Človeka takýto život riadne potiahne na dno, aj keď som si neuvedomoval, že som takmer na dne. Bol som spokojný so svojim životom. Veď som mal všetkého dostatok. A tento dostatok som získaval aj za cenu, že som tým ubližoval ľuďom okolo seba. No vtedy som nad tým tak nerozmýšľal. Bol som taký, lebo oni boli rovnakí, ba ešte horší.

To vlastne oni robili zle mne a ja som sa iba bránil. Toto bola moja predstava, moje ospravedlnenie. Všetko to bolo korunované povýšeneckým správaním, aroganciou a vulgárnymi nadávkami. Impulzívnosť bola vlastnosť, ktorá ma vysoko charakterizovala.

V spoločnej firme s mojim bratom mi bola vyčítaná prílišná spotreba počítačových klávesníc a myší. Nemal som žiadny problém roztrieskať hocikedy niečo z toho, keď sa mi práve nedarilo. S tým ruka v ruke vychádzali vulgarizmy popisujúce udalosť, ktorá sa mi stala. Neviem si teraz predstaviť, ako sa asi cítili kolegovia, pri takýchto výlevoch. Mne to nevadilo, ani čo si myslia. Ja som bol ich šéf.

Smerovanie k Bohu

V poslednom čase som sa po dlhej dobe stretol s mojou kamarátkou z detstva, ktorá je horlivou katolíčkou a obhajkyňou katolíckej viery, hlavne panny Márie. Tá ma dosť napomínala, aby som opäť začal chodiť na spoveď, že je to potrebné, takže aj na jej podnet som si uvedomoval svoju príslušnosť k tejto cirkvi. Aj to, že ju mám brániť, ako sme boli učení.

Preto mi v hlave rástla myšlienka ísť na vianočnú spoveď. Veď som narobil toľko vecí, tak musím ísť, aby mi Boh odpustil. Vždy mi odpustil. Kňaz mi tak povedal zakaždým. Tak aj teraz pôjdem, hoci nebolo príjemné o niektorých hriechoch hovoriť. Musím ich spomenúť len tak okrajovo, aby si ich kňaz nevšimol. Mohol by ma za ne napomínať, prípadne chcieť, aby som ich zanechal. Do toho sa mi moc nechcelo. Chcel som len odpustenie, nie opustenie toho, čo sa mi páčilo.

To, že ma svedomie ťažilo, bola istá vec.

lights-1088141_1280

Teraz však musím prepátrať po internete tému súvisiacu s náboženstvom a koncom sveta, presvedčený, že jediná pravá cirkev je tá katolícka. Som o tom presvedčený, veď máme pápeža ako nášho vodcu, v postupnosti až od Petra apoštola. A to nemá žiadna cirkev, ani náboženstvo.

Jediná pravá cirkev?

Hneď prvý príspevok, ktorý som otvoril, som po pár sekundách opäť zatvoril, keďže ma rozhorčilo, že sa zase niekto naváža do katolíckej cirkvi a do jej učenia.

Rozhorčilo ma, že sa zase niekto naváža do katolíckej cirkvi a do jej učenia.

Otváral som ďalej a skúmal, až som otvoril takmer dvojhodinový dokument o pohanstve, pohanských bohoch, sochách a symboloch. Bolo to tak zaujímavé, že som vydržal pri tom sedieť celý ten čas s otvorenými ústami. Dávalo mi to neuveriteľný zmysel. Koniec dokumentu bol poukázaním na Rímsku cirkev, ktorá je plná pohanských symbolov. Od sôch, cez kňazské rúcha, až po samotné obrady. A toto som nikdy nevedel.

Nikdy som neskúmal históriu a pozadie tejto cirkvi. Bol som úplne zhrozený a neveriacky sedel opretý v kresle. V hlave tisíc a jedna otázka. Aj samotný pápež je obrazom pohanstva? To predsa nemôže byť pravda. Bol to iba jeden dokument, určite nájdem niečo, čo to vyvráti. Vo vyhľadávači sa okamžite ocitli výrazy spojené s pápežom. Otvoril som nejaký odkaz, na stránke ktorej bolo popísaného hodne o pápežstve v celku nelichotivom obraze, no v súlade s práve dopozeraným dokumentom.

Obrátený katolík

Neveriacky som krútil hlavou. Ani som nevedel, čo za stránku mám otvorenú. V hlavičke bol názov www.obratenykatolik.sk. Netušil som, čo to znamená, tak som prešiel do inej sekcie a začítal sa ďalej a ďalej, keď zrazu čítam, že evanjelium je dobrá správa. Že Pán Ježiš Kristus pred dvetisíc rokmi tu, na tejto zemi vytrpel trest, trest smrti, ktorý patril mne za všetky moje napáchané hriechy.

A vtedy sa mi otvorili oči, prezrel som a moja myseľ pochopila, čo sa vtedy stalo. Že obeta už bola vykonaná a ja už nemusím nič. Žiadna spoveď, žiadna pokuta ako pokánie v podobe modlitby, ja už nemôžem priniesť nič! Všetko urobil za mňa Pán Ježiš na kríži. Ja som už oslobodený!

V tej chvíli sa ma zmocnila radosť a začal som chváliť Boha a ďakovať, že už nemusím nič, že som oslobodený od všetkých cirkevných nariadení. Toľko krát v živote som počul, že Ježiš zomrel za hriešnikov a ani ma to nepohlo. Teraz jedna veta a pochopil som úžasnú vec. Toto je skutočne evanjelium, skutočne dobrá správa.

Toto je skutočne evanjelium, skutočne dobrá správa.

Zároveň som nevedel, čo ďalej, a tak som sa medzi chválením a ďakovaním pýtal na to Boha. Náhle som ale počul aj odpoveď. Z toho som bol veľmi prekvapený a rozrušený zároveň, že sa rozprávam s Bohom. Počul som, že mám čítať Bibliu. Okamžite som vyštartoval do police a kde som prvé otvoril, tam som čítal. Ďalšie užasnutie som zažil zistením, že to slovo je skutočne živé. Nikdy pred tým som nečítal s takým porozumením, ako teraz. Všetko, čo mi pred tým nedávalo žiadny zmysel, sa ma dotýkalo priamo v srdci.

Skutočné pokánie

Listoval som hore – dole a doslova som hltal každý verš. Až som nalistoval osemnástu kapitolu v Matúšovi, kde sa hovorí o človeku, skrze ktorého prichádzajú pohoršenia. Taký, keby sa radšej nebol ani narodil. A toto som bol ja.

Tam som sa našiel, aký vlastne som. To ja som sa nemal radšej narodiť, lebo to večné zatratenie bolo pripravené práve pre mňa, keď som sa uvidel aký som, že nič iné si ani nezaslúžim. Vtedy som zhrozený a zľaknutý padol na kolená a volal som k Bohu, aby ma nezatracoval, aby sa zmiloval. Plač prekrýval moje slová, až sa napokon úplne vytratili a zostal iba plač, slzy a pocit viny a bezmocnosti.

sky-1365325_1280

Neviem ako dlho to trvalo, no jedno si zapamätám do konca života, ako prišlo svetlo do môjho života. Z celej tej biedy, v ktorej som bol, zlomený na kolenách, prišiel ten úžasný pocit odpustenia, keď Pán Ježiš pozdvihol moju dušu a naplnila ma neopísateľná radosť. Nie tá svetská, tá skutočná, Božia radosť a úžasný pokoj. Naplnený Duchom Svätým som neprestával vzdávať chválu Bohu, uvedomujúc si, že je stále pri mne, a že ja patrím teraz Jemu. Že toto je spasenie.

Cesta

Napriek tej veľkej radosti, ktorá ma napĺňala, pociťoval som akúsi samotu, či skôr oddelenie od toľkých ľudí, čo hynú tam vonku a ani o tom nevedia. Teraz viem, že som bol von zo sveta vyvrhnutý. Vtedy som to netušil. Vtedy som chcel každému povedať, aby zmenili náboženstvo za vieru. Veď je to tak jednoduché.

Druhé ráno, hneď po zobudení viedli moje kroky k Biblii. Stále mi zneli tie slová v mysli, keď Pán Ježiš hovorí o tom, že bude s nami po všetky dni, až do skonania sveta. Je tam, kde sa dvaja, či traja zídu v jeho mene a to som, naplnený pokojom a láskou, potom predniesol aj svojej rodine pri obede. Pravdu, ktorá mi bola zjavená. Žena so synom na mňa vypleštili oči a ani trochu nechápali o čom hovorím.

Mŕtvy svetu

Večer sme sa ešte zúčastnili jednej oslavy, kde som síce bol prítomný telom, no moja myseľ sa vznášala pri Bohu, rozmýšľajúc o pravde, o sporných otázkach a potreboval som odpovede. Veľa odpovedí. Na oslave sa objavila i moja kamarátka z detstva, horlivá katolíčka. Akonáhle som ju zbadal, vedel som, že jej musím povedať tú úžasnú správu, že som našiel pravdu, že som spasený a môže byť aj ona. Len čo som začal, myslela si, že mi preskočilo. Povedala, že som sa zbláznil a bolo po debate.

Krátko na to som aj so ženou oslavu opustil, čo mimochodom nebolo zvykom. Vždy ju opustila žena sama a ja som odchádzal s poslednými až ráno. Teraz som bol neprítomný vo svete a vyzeralo to navyše, že aj zbláznený. To ma však neodradilo od hľadania ešte hlbšej pravdy. Nemal som sa na to ale koho opýtať. Nikoho podobného som nepoznal a tak mi neostávalo nič iné iba vycestovať na Oravu, kde býval autor stránky Obrátený katolík.

Lebo lepší je deň v tvojich dvoroch než inde tisíc. Radšej volím sedieť na prahu v dome svojho Boha než bývať v stánoch bezbožnosti.
Žalm 84:11

Vedel som iba toľko, že bude stretnutie pred miestnymi potravinami. Docestoval som, očakávajúc skupinu ľudí, ku ktorej sa pridám a dajú mi odpovede na moje otázky. On tam stál však sám. Čakal, koho mu Boh pošle. Poslal mňa, aby videl výsledok svojej práce, že to, čo robí, nerobí nadarmo. Mali sme dlhý a užitočný rozhovor, po ktorom som bol nasmerovaný k ďalším kresťanom z môjho okolia, ktorí sa neskôr stali mojou duchovnou rodinou.

Cesta pokračuje

Táto cesta však nekončí. Pán Ježiš hovorí, že On je cesta i pravda i život. Tak teda som sa vydal na túto cestu v pravde do života. Nikdy nehovoril o tom, že tá cesta bude ľahká, alebo pohodlná, vravel, že prejdeme mnohými súženiami a ťažkosťami, že máme niesť kríž.

Avšak Jeho zasľúbenia sú väčšie, ako ťažkosti, ľahšie ako kríž, lebo Jeho zasľúbenia vedú po ceste do života. Do života, ktorý nikdy nekončí, kde budeme nasýtení spravodlivosťou a zem obdržíme dedične. Toto je nádej, ktorú majú všetci, čo uverili v obeť Pána Ježiša, nádej ktorá nás volá ísť ďalej, aj keď prichádzajú boje, či pády.

Túžim byť pri Bohu, lebo viem aké to je – aspoň jeden deň tam, pri ňom, ako tisíc inde.

biblickykrestan.sk
biblickykrestan.sk

Biblický kresťan je niekto, kto Bibliu považuje za jedinú, neomylnú a plne dostačujúcu autoritu pre svoj život a neuznáva žiadne doplnky, ktoré by mali rovnakú váhu a dôležitosť. Biblický kresťan nekladie na roveň Biblie, na roveň slov Boha, svoje vlastné tradície ako katolíci, Whiteovej proroctvá ako adventisti, knihu Mormon ako mormoni a podobne.