Médiami neskreslený islam vyzerá takto | Rozhovor

Rozhovor so ženou, ktorá má moslimské korene a ktorá zažila islam z oveľa väčšej blízkosti ako ktokoľvek z nás. Nižšie sú uvedené jej pravdivé zážitky a celkový pohľad na islam.

Pár slov na úvod

Toto je rozhovor so ženou, ktorá má moslimské korene a ktorá zažila islam z oveľa väčšej blízkosti ako ktokoľvek z nás. Nižšie sú uvedené jej pravdivé zážitky a celkový pohľad na islam.

Tento pohľad nevychádza z jej neinformovanej nenávisti voči neznámemu. Naopak, začína idealizovanými predstavami o islame a o moslimoch, ktoré sa postupne stretajú s realitou ich života, s učením koránu a tiež s výkladmi koránu moslimskými učencami.

Meno, z dôvodu ochrany jej osoby, neuvádzam.

Na začiatok povedz prosím ťa niečo o sebe. Prečo práve ty môžeš hovoriť o islame? Čo ti na to dáva nejaké právo?

Za prvé hneď poviem, že som mala obrovský rešpekt pred týmto interview, vzhľadom na to, že viem aká je táto téma citlivá.

Ale myslím si, že je dôležité, aj v tejto dobe politickej korektnosti, byť schopný vyjadriť nejaký svoj názor na vec a mať otvorenú diskusiu, ktorá nás môže niekam posunúť. Chcem ešte uviesť, že podľa môjho svedomia a vedomia všetko, čo tu teraz hovorím je pravda.

Čo sa týka môjho názoru na islam, tak mňa už odmalička ťahal svet Blízkeho východu. Nejako mi bol blízko k srdcu vzhľadom na to, že môj starý otec pochádzal z jednej z tých krajín.

A skutočne som si aj myslela, že možno sa niekedy presťahujem do blízkovýchodnej krajiny alebo že si nájdem manžela z tých krajín, pretože mi je ten svet neskutočne blízko, v istom zmysle. A vždy som cítila takú príťažlivosť k nemu.

Ale ako som rástla, tak rástlo aj moje poznanie, aj som spoznávala mnohých ľudí z tých krajín a tak sa môj, taký idealizovaný, pohľad na vec veľmi zmenil.

Tvoj starý otec teda pochádzal z nejakej islamskej krajiny. Bol moslim?

Dá sa povedať, že bol moslim, ale islam nikdy nejako nežil. A to bol možno aj dôvod prečo moje predstavy o islame boli také idealizované. Lebo môj starý otec nebol taký pevný alebo pravý moslim.

Dostala si sa neskôr do kontaktu aj s nejakými pravými moslimami?

Áno. Ja som sa vlastne chcela naučiť po arabsky. Starý otec ma naučil zopár fráz a viet a mali sme aj knižku, ale to nie je ono. Tak som sa chcela naučiť po arabsky cez nejakého araba alebo arabku. A cez internet som sa spoznala s dvoma arabmi. S jedným saudským arabom…

A každý, kto vie, že ako to v Saudskej arábii je, môže potvrdiť, že veľa tých ľudí je tam naozaj… že naozaj praktizujú islam. Aj keď niekto sa ohradí, že to je nejaká extrémna vetva islamu, ale podľa mňa je to len tá pravá vetva islamu, čo tam dominuje.

Odporúčame: Islam | Úplné základy (aj pre naivných)

… no a potom som spoznala ešte jedného Palestínčana.

Ja som ich učila po slovensky, oni mňa po arabsky, ale vždy tam bola aj nejaká komunikácia mimo tých hodín jazyka. Začali sme sa tak vážnejšie baviť aj o náboženstve, o našich rodinách atď. A tá komunikácia a priateľstvo s tým saudským arabom prerástlo až do, dajme tomu, platonického vzťahu, kedy on mal o mňa vážny záujem.

Podľa toho, čo o tebe viem, tak ten vzťah asi nepokračoval. Prečo? Súviselo to nejako s islamom?

Áno, presne.

Ja som už v tom období, mohla som mať 18 rokov, bola pár mesiacov veriaca v Pána Ježiša Krista, ale vtedy som ešte nechápala, že prečo kresťania nechcú vstupovať do manželstva s nekresťanmi. Ja som práveže bola toho názoru, že aj nekresťan môže byť milý a zásadový človek.

Ale tým, že som viac spoznala myslenie týchto ľudí a konkrétne tohoto človeka, s ktorým sme si, ale inak veľmi sadli, tak som jednoducho v tom vzťahu nechcela pokračovať. Aj keď som bola veľmi zaľúbená a tá zaľúbenosť trvala 4 roky potom, čo som vlastne odmietla ten vzťah, resp. manželstvo.

Čo sa týka jeho rodiny, tak tú som poznala len z rozprávania, ale napríklad som sa ho spýtala takú otázku, že či jeho sestry chodia von stále iba v nikábe, to znamená, že im vidno len oči. On mi povedal, že áno a že si myslí, že je to správne.

Poviem to takto. Mne sa vždy páčilo, že v arabských krajinách sa ženy neobliekali vyzývavo. To sa mi vždy páčilo, ale zahaľovanie už mladších dievčat až tak, že im vidno len oči, prípadne majú len taký úzky priezor, že si tie oči pokazia, tak to sa mi teda nepáčilo. A takto som nechcela skončiť.

Nešlo mi ani tak o oblečenie, ale skôr o to, že som vedela, že aká kultúra v Saudskej Arábii prevažuje. A samozrejme, tá kultúra nie je ovplyvnená čisto islamom, to uznávam. Niektoré veci sa tam možno preháňajú, ale jednoducho som tak nechcela skončiť.

Takže on sa snažil byť zásadový moslim a snažil sa všetko poctivo aplikovať do svojho života? Poviem to na katolíkoch, lebo sám som ním bol. Niekto chce byť poriadny katolík, robí všetky tie úkony, robí všetko tak ako má a nerozmýšľa nad tým, nijako to nehodnotí, ani to s ničím neporovnáva. Jednoducho to berie tak ako v tom bol naučený. Tak?

Áno, tak nejak. Bol zásadový a snažil sa dodržiavať islam. Ono, neviem, či v tom úctivom konaní voči mne nezohralo úlohu aj to, že ma považoval za veriacu, ale za veriacu, ako majú moslimovia v koráne napísané, že som človek knihy, že som z ľudí knihy. To znamená kresťania, židia. Alebo či v tom nezohrávalo úlohu aj to, že mal o mňa vážny záujem.

Koran / Quran

Ešte, aby som do toho vniesla trochu objektivity. Mnohé Slovenky, mnohé Európanky majú skúsenosť s islamom alebo s moslimami len cez nejaký vzťah. A je to vždy veľmi iba také jednostranné, keďže poznajú iba jedného človeka. Moje obzory sa však rozšírili tým, že som odišla študovať do Anglicka a dostala som sa do pomerne blízkosti, minimálne dvoch rodín, u ktorých by som povedala, že naozaj tá blízkosť tam bola. A videla som ich rodinný život atď.

Mal tento ich rodinný život (život pravých moslimov navštevujúcich pravidelne mešitu) nejaký vplyv na tvoje pochopenie toho, čo je islam alebo čo predstavuje islam pre moslimov a nemoslimov? Existuje rozdiel voči tomu ako je islam prezentovaný v médiách?

Rozdiel je taký, že ženy, napriek tomu, že kto čo hovorí alebo ako sa snaží moslimskú obec pozitívne prezentovať, tak skutočne je tam znevýhodňovanie žien. Od takého jemnejšieho až po také dosť brutálne zaobchádzanie.

Druhá vec. Moslimovia žijú akoby v strachu a v nadradenosti. Je to do nich vštepované odmalička. Strach pred Allahom, strach pred peklom a rovnako taká nadradenosť, lebo aj samotný korán hovorí, že moslimovia sú najlepší z ľudí (napríklad Súra 3:110 – pozn. redakcia).

Teraz ma napadlo, neviem, či si počula o kráľovi Dubaja, ktorého dcéru, na jeho príkaz držali a väznili, ale potom nejako ušla (VIDEO). Myslíš si, že toto je reálne, resp. je to pre teba nejaké šokujúce?

Práveže, žiaľ vôbec mi to nepríde šokujúce. Ako som už hovorila, tak trošku z týchto ľudí aj pochádzam a zároveň ich mám veľmi rada. A práve preto chcem aj o týchto negatívnych veciach v islame a v ich spoločnosti hovoriť.

Napríklad poznala som, veľmi blízko, jedného moslima z Iraku, ktorý mi hovoril o situácii jednej Sýrčanky, ktorú poznal skrze jazykový kurz, keď bol v Sýrii. Táto žena je už dávno dospelá, teraz má možno 30 rokov. Neviem aký je jej osud teraz, ale jej rodičia… nebola vydatá, akosi si nevedela nájsť partnera, ktorý by aj jej vyhovoval a chcela ísť do zahraničia, ale jej rodičia jej jednoducho zobrali pas, skryli jej doklady a tým bol jej pohyb zamedzený.

A toto je akoby len slabý odvar toho, čo sa deje v iných krajinách alebo v iných rodinách. Naozaj sa tieto veci dejú a dejú sa v oveľa väčšej mierke ako v našej spoločnosti. A teda otázka je, či je to aj s islamom spojené a podľa mňa áno.

Vrátim sa k tomu Anglicku. Videla si v tých rodinách ako oni vnímajú, resp. ako vyznávajú islam voči tomu ako je to prezentované v médiách. Bol v tom rozdiel?

Áno, veľký rozdiel. Najmä ide o to, že moslimovia, aj v médiách, sa prezentujú tak, že sú mierumilovní a že chcú toleranciu. Aby sme my ich tolerovali.

Ale keby ste išli do nejakej, aj známejšej, väčšej, mešity a započúvali sa do ich kázní, tak oni nemajú toleranciu voči nám. To, keby sa kázalo v nejakej cirkvi alebo v kostole a keby sa to dostalo do médií, tak by z toho bol obrovský škandál a dôsledky.

Mešita Abu Dhabi

Avšak to, že sa každý piatok, v nejakej mešite, kážu rôzne nenávistné kázne voči nemoslimom, tak to už v médiách prezentované nie je.

V koráne je to tak (keď zoberieme kapitoly koránu časovo, podľa vzniku), že na začiatku sú kapitoly, ktoré majú mierumilovné verše a na konci sú tie nenávistné verše. Ako sa k tomu stavajú moslimovia, s ktorými si prišla do kontaktu? Chápu to aj oni tak, že proti nemoslimom treba bojovať, treba si ich podriadiť, aby bol islam všade?

Samozrejme aj moslimovia sú ľudské bytosti, stvorené na Boží obraz, ktorý však bol prvým hriechom človeka a našimi hriechmi poškodený. Takže isto, že majú nejaké svedomie a empatiu.

A tým pádom si islam niekedy upravujú do pozitívneho znenia.

Sú takí, čo klamú sami seba a potom je druhá, nebezpečná, skupina, ktorá je však veľká, ktorá klame len svoje nemoslimské okolie. Oni majú naozaj nenávistné tendencie. Osobne som počula veľa urážok na nemoslimov. Veľa, veľmi škaredých, netolerantných vyjadrení na našu adresu v zmysle, že sme sluhami moslimov a podobne.

A treba povedať jednu veľmi dôležitú vec. Moslimovia môžu klamať a zavádzať, v islame je to dovolené. Čiže nás môžu klamať, že isté verše koránu sú platné v nejakom takom pozitívnom zmysle, pričom pravý, moslimský význam je negatívny. Princíp takíja.

Hovorí sa však, že princíp takíja využíva iba šíitska vetva, ale sunnitská vetva islamu nie. Čo si ty o tom myslíš?

Ja si myslím, že takíja je všeobecná prax všetkých moslimov, ale šíiti to až tak preháňajú. Celkovo som sa u moslimov stretla s väčšou mierou klamania. Samozrejme je veľa výnimiek, preto to nebudem paušalizovať, ale „štatisticky“ je to moja osobná skúsenosť.

Čo to boli za rodiny, kde si bola?

Jedna bola afgánska rodina, druhá bola iracká rodina.

Boli tam samozrejme dosť rozdiely, lebo existuje aj niečo ako kultúrny islam a rôzne prúdy islamu. Jednoducho tí ľudia nie sú nejako homogénni. Sú tam obrovské rozdiely medzi nimi, ale samozrejme majú isté zjednocujúce prvky a tým je islam a nasledovanie proroka Mohameda. A od toho sa odvíja veľmi veľa.

Tá afgánska rodina… muž, otec a manžel, bol bývalý talibanský vojak a aj to u nich vyzeralo ako v Talibane.

Čo si máme pod tým predstaviť?

Takú nerovnoprávnosť, nerovnosť a násilie. A v istom zmysle aj poriadok. Veď preto má Taliban ešte podporu v Afganistane a mnohí obyvatelia podporujú alebo sú súčasťou Talibanu. Takže to nie je tak, že by si ho tí obyvatelia nepriali.

Ide o to, že áno, ten Taliban tam robil poriadok, ale čo si pod tým poriadkom predstavíme môže byť rôzne. Bolo tam málo pozitívnych, veľa negatívnych vecí. Ide o to, že sa sleduje dodržiavanie islamu a o to, že ženy sú tam naozaj v podradnejšom postavení.

Muž tú ženu bil a aj k deťom bol násilný. Zase tá žena uprednostňovala jej synov, lebo mala najskôr dcéry až potom prišiel syn. A dcéra je tam menej ako syn. Synovia boli skôr rozmaznaní a dcéry skôr také utlačované.

A ty si s nimi bývala alebo ako ste sa spoznali?

Bývala som v moslimskej štvrti, ale nie v čisto moslimskej a tak sa tam dalo prežiť. Bývala som v ich susedstve.

Čo myslíš pod tým, že sa tam dalo prežiť? To, že v tejto moslimskej štvrti zatiaľ ešte nebola zavedená šaríja?

Áno. Svoje oblečenie som však aj tak dosť prispôsobila tomu, že som tam žila, aby som sa vyhla tomu, čo som tam zažívala, rôzne obťažovanie a sledovanie. A to som sa nikdy neobliekala vyzývavo, ale obťažovanie som zažívala aj keď som si dala na hlavu šatku.

Obťažovanie myslíš kvôli oblečeniu alebo obťažovanie v zmysle záujmu?

V zmysle záujmu, keďže som pochopila, že mnohí muži z moslimských oblastí berú Európanky ako nejaké špinavé handry, ktoré môžu využiť. Ich moslimské ženy sú tie dobré ženy a my, tým, že sme tie zlé ženy, doslova šľapky, nás môžu využívať.

A tá druhá rodina?

Tam by som povedala, že to bolo také kultúrnejšie, z nášho pohľadu. Určite tí ľudia boli na tom aj psychicky lepšie, keďže tá výchova bola normálnejšia. Ale takisto tam zostával taký ten pocit nadradenosti a samozrejme strach pred Alláhom a peklom.

Nevravím, že bázeň, úcta a rešpekt pred Bohom je zlá, ale keď má nejaké náboženstvo prikázania, ktoré sú už v rozpore s našim svedomím, tak si myslím, že to už správne nie je. Jednoducho mať taký strach, že sa až odhodlám napríklad bojovať proti nemoslimom.

Taký strach, že idú (bezdôvodne) bojovať proti nemoslimom zo strachu, aby neboli potrestaní Alláhom?

Áno.

Povedz nám ešte trochu o výchove detí v moslimských rodinách.

Deťom je odmalička vštepovaný strach pred peklom, aby nerobili haram veci, zakázané veci. Peklo je totiž v koráne a v hadísoch opísané dosť jasne, veľmi škaredo.

A potom zároveň sú vyzdvihované pozitíva islamu. Buď nejaké reálne veci, nejaké ctnosti alebo potom len akoby ctnosti, nie naozaj pozitíva. No a vlastne tento mix strachu a toho takého pozitívneho brainwashingu a toho, že vidia, čo sa stane človeku, keď kritizuje islam alebo nebodaj vystúpi… tak z toho potom vzniká taká nechuť až strach rozmýšľať a rozvíjať nejaké pochybnosti, lebo tie sú zakázané.

Človek sa bojí neposlúchnuť Alláha a skončiť zle a tým pádom vzniká taká mentálna bublina, kruhové argumenty atď.

Toto rozprávaš z nejakej vlastnej skúsenosti alebo rozprávaš, čo si myslíš?

Áno, z vlastnej skúsenosti. Z výpovedí tých detí a dospievajúcich a taktiež dospelých, ktorých som poznala v Anglicku.

To znamená, že ty si bývala na tej ulici a potom si sa stretávala s tými rodinami nejako bližšie a videla si tie ich deti, čo hovorili, aj ako sa správali a tak?

Áno a poznala som aj zopár ex-moslimov, resp. skrytých, ktorí to skrývali. Väčšinou pred rodinou. Lebo najlepšie, čo sa môže bežnému moslimovi stať je, že je sociálne izolovaný, vylúčený z rodiny a vydedený. A najhoršie je vlastne smrť alebo aj mučenie. O tom sa dá prečítať napríklad v časopise Hlas mučeníkov.

Napríklad jednej žene, bývalej moslimke, žijúcej v moslimskej krajine bola daná do oleja na varenie nejaká horľavina. Skončila s ťažkými popáleninami v nemocnici. A doktori, keď zistili, že je kresťanka, tak sa o ňu prestali zaujímať. A doktor povedal tomu manželovi nech kúpi v lekárni niečo, čoho, keď sa podá veľká dávka, tak spôsobí smrť. Tak tá žena nakoniec zomrela.

(Tento skutočný príbeh, ktorý sa stal v Jemene – na viac ako 99% islamskej krajine – je možné si prečítať v časopise Hlas mučedníku, 5-6/2017, str. 22 – pozn. redakcia)

Skúsme to teda zhrnúť. Čo pre teba, po všetkom, čo si zažila, predstavuje islam?

Islam pre mňa znamená systém viery založenej na rôznych skutkoch, z ktorých niektoré sú pre spoločnosť pozitívne, ale mnohé sú veľmi negatívne. Pre človeka, aj pre spoločnosť. Pre moslimskú spoločnosť, aj pre nemoslimskú.

Pre moslimskú spoločnosť predstavuje islam skôr takú vnútornú ujmu, ktorá sa však odráža aj v tej finančnej sfére. Preto je mnoho moslimských štátov na tom tak ako je, islam zastavuje pokrok. A pre nemoslimskú populáciu skôr ohrozenie. Ohrozenie na živote alebo finančnú ujmu.

A pod islamom tu myslím islam, ktorý je braný vážne. Taký islam, ktorý vyučujú islamské školy. Taký tvrdý, skutočný a pravdivý islam. Nie nejaký folklórny islam alebo islam, ktorý si ľudia upravia tak, aby vyhovoval ich predstavám.

 

Pár slov na záver

V prvom rade, ďakujem za rozhovor. Ak by som to mal zhodnotiť sám za seba, tak pre mňa to bolo obohacujúce. Lepšie pochopenie psychického a mentálneho rozpoloženia mnohých moslimov. Dúfam, že aj vám to niečo dalo.

Čo sa týka nových článkov, môžem vám dať vedieť.

 

Michal Prno
Michal Prno

Odmalička som bol vedený ku katolíckej viere. Nič iné som nepoznal a nič iné mi ani nechýbalo. Bol som miništrant, neskôr kostolník a stále katolík. V roku 2010 som po istých udalostiach došiel k názoru, že funkcia pápeža nemá s Bibliou nič spoločné a prestal som chodiť do kostola.

Nasledovalo hľadanie a tápanie, motanie sa v kruhu a pokračujúci duchovný úpadok, ktorý začal ešte, keď som bol katolíkom. Úplné dno svojej zvrátenosti som dosiahol začiatkom apríla 2015. Celý môj príbeh si môžeš prečítať tu.

Mojim cieľom je ukázať katolíkom diery katolíckeho učenia a rozdiely medzi katolíckym učením a tým, čo hovorí Boh v Biblii (vo Svätom Písme). Pretože ako sám Ježiš povedal:

(Mt 7,21) Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

Informáciu o autorských právach nájdeš tu