Čakanie na Boha (David Wilkerson)

28.5. 2019Michal Prno45x

Naozaj dôveruješ Bohu? Pretože najťažšia časť viery je tá posledná polhodina… práve vtedy umiera tvoja tvrdohlavosť.

Kráľ Saul a jeho netrpezlivosť

Som presvedčený, že málo kresťanov sa považuje za netrpezlivých. Väčšina pravých nasledovníkov Ježiša prizná, že ešte nedorazili, že ešte nie sú tak podobní Kristovi ako chcú byť. Povedia vám, že existujú oblasti v ich životoch, ktoré potrebujú veľké zlepšenie. Avšak málo kresťanov v sebe rozozná istú formu netrpezlivosti, ktorá je vo svojej podstate duchovná.

Je ťažko rozoznateľná, ale v životoch najvernejších Božích služobníkov dokáže spôsobiť zmätok. A naozaj, ovplyvnila cestu mnohých veriacich. Aby som vám pomohol pochopiť, naznačím, že netrpezlivosť je istá forma pýchy. Túto definíciu odvodzujem priamo z Písma: Pýcha je nezávislosť, pokým pokora je závislosť.

Druh pýchy, o ktorej hovorím, je netrpezlivosť čakať na Boha, aby zasiahol vo svojom vlastnom čase a svojim vlastným spôsobom. Ponáhľa sa vziať veci do vlastných rúk. Po desiatkach rokov v službe som presvedčený, že toto je jedno z najväčších pokušení akéhokoľvek skutočného kresťana: konať narýchlo na vlastnú päsť, keď sa zdá, že Boh nekoná dostatočne rýchlo.

Jeden z najjasnejších príkladov toho, kto nedokázal čakať na Boží čas je kráľ Saul.

Saul spáchal tento hriech v Gilgale, v začiatkoch svojho kraľovania nad Izraelom. Prorok Samuel pomazal Saula za kráľa, a teraz títo dvaja muži diskutovali o veľkej vojne, ktorá čakala Izrael proti Filištíncom. Samuel dal Saulovi jasne najavo, že on bol mužom božsky povolaným, aby zlomil jarmo otroctva, ktoré držali Filištínci nad Izraelom.

Ako sa čas vojny blížil, Samuel prikázal Saulovi, aby naňho počkal skôr ako sa pustí do boja. Všetci ľudia sa zhromaždili do Gilgala, aby hľadali Božie vedenie a Samuel sa mal vrátiť so špecifickým slovom vedenia od Pána. Povedal Saulovi: „Sedem dní budeš čakať, dokiaľ neprijdem za tebou a potom ti oznámim, čo budeš robiť.“ (1 Sam 10:8)

Jednoducho povedané, Bohu samotnému mala ostať úplná kontrola. Bojový plán proti Filištíncom mal byť v jeho rukách. Samuel reprezentoval hlas Pánov a skrze neho by Izrael prijal nadprirodzené, zvrchované riadenie. Boh sám chcel vytvoriť všetky plány Izraela a ukázať im ako viesť vojnu.

Saul mal teda čakať v Gilgale na slovo od Samuela. Vojna však bola zahájená skôr ako sa očakávalo, keď Saulov syn Jonatán udrel na filištínsku posádku v Gibei. Keď sa to stalo, Saul zatrúbil na trúbu, aby zhromaždil všetok ľud do Gilgala.

Avšak ako tam čakal na Samuela, stal sa Saul netrpezlivým. Filištínci prichádzali, ale podľa Božieho príkazu sa Saul nemal pohnúť pokým Samuel neprinesie slovo, ktoré by viedlo Izrael vo vojne.

Medzitým prepukla Izraelská armáda v paniku. Bola to malá, nesúrodá domobrana, ktorá nemala ani jeden meč. Všetko, čo mali, boli sekery a farmárske náčinie, pokým nepriateľ bol zložený z 6000 jazdcov, tisícov vozov a vojakov, ktorí vyzerali, že ich je toľko ako piesku na brehu mora. Ako sa táto masívna, dobre vyzbrojená Filištínska armáda približovala, Saulovi muži sa zľakli a čoskoro dezertovali všetkými smermi.

Boh pritom celú dobu vedel, že Izrael bude v tejto situácii. Bola to práve táto vojnová kríza, o ktorej Samuel diskutoval so Saulom, aby ho pripravil. Bez ohľadu na veľkosť a silu nepriateľa sa mali Izraeliti zhromaždiť vo viere, aby čakali na Boha, na jeho jasné slovo vedenia. Nebola to iba otázka čakania, ale „čakania dokiaľ“ – dokiaľ nepríde slovo, dokiaľ nebude dané vedenie z neba. Samuel jasne Saulovi povedal: „budeš čakať, dokiaľ neprijdem za tebou a potom ti oznámim“.

Deadline

Namiesto toho dal Saul Bohu konečný termín, deadline. Nevyslovil ho, ale bol to deadline, ktorý si určil vo svojom srdci. Saul sa rozhodol, že ak slovo zhora nepríde do istého času, urobí čokoľvek, čo bude potrebné, aby zachránil situáciu.

(1Sam 13:8-9) A čakal tam [Saul] sedem dní, na ustanovený čas, ktorý ustanovil Samuel. Ale Samuel neprichádzal do Gilgala, a ľud sa rozchádzal od neho. Vtedy povedal Saul: Doneste mi sem zápalnú obeť a pokojné obeti! A tak obetoval zápalnú obeť.

Saul sa netrpezlivo pohol vpred, hriešne konajúc sťa kňaz, aby priniesol obetu. Vôbec netušil, že Samuel bol takpovediac za rohom. Prorok čoskoro dorazil, zacítil vôňu obety, ktorú Saul obetoval a popudil sa nad kráľovou hriešnou netrpezlivosťou.

Samuel sa oneskoril iba o pár hodín, lebo Saul bol práve skúšaný.

Som presvedčený, že Samuel bol pozdržaný, lebo Boh k nemu hovoril jasne, povediac mu presne, kedy má prísť. Bol to test, aby sa ukázalo, či Saul uveril, že Bohu je možné dôverovať. Preukázal by, či by Saul vo viere trpezlivo čakal dokonca aj keď sa veci nediali presne podľa plánu.

Fakt je, že všetko to riadil Boh. Chcel dať Saulovi svedectvo pokornej závislosti na ňom vo všetkých veciach, špeciálne v ťažkej kríze. Saul však v skúške zlyhal. Pozeral sa na zhoršujúce sa podmienky a všetko vyzeralo beznádejne. Logika mu hovorila, že je príliš neskoro, že niečo sa už musí urobiť.

Vieš si predstaviť seba samého v Saulovej situácii? Počujem ho ako si sám pre seba hovorí: „Ďalej už túto nerozhodnosť znášať nemôžem. Boh ma poslal, aby som vykonal jeho dielo a ja som ochotný zomrieť. Mám tu teda naozaj čakať a nerobiť nič? Niečo musím urobiť inak bude všetkému koniec. Ak nebudem konať, všetko sa vymkne spod kontroly.“

Saul pociťoval zvierajúcu potrebu v tejto situácii okamžite konať. A jeho netrpezlivosť ho nakoniec premohla.

David Wilkerson a jeho netrpezlivosť

Musím uznať, že počas mojej cesty s Pánom som tu zlyhal mnohokrát. V istých časoch som nečakal na vedenie a vzal veci do vlastných rúk. Ja jednoducho nemám rád pocit bezmocnosti a úzkosti. Nikdy som to nepociťoval viac ako keď sme sa presťahovali späť do New Yorku v 80-tych rokoch, aby sme rozbehli Times Square Church.

Po rokoch strávených v nehnuteľnosti, ktorú sme vlastnili v Texase, som bol opäť raz vydaný na milosť nájomcov a časových rozvrhov stavebných inšpektorov. Keď veci nevychádzali, musel som čakať, čo ma robilo netrpezlivým. Istý čas sme si prenajímali priestory od majiteľov divadla na Broadwayi a ja som sa stal úzkostlivým, aby sme mali vlastnú budovu. Volal som: „Pane, v New Yorku je treba vykonať tak veľa a máme tak málo času. Ako dlho máme čakať? Potrebujeme, aby si konal.“

Boh mi však znova a znova odpovedal: „David, dôveruješ mi? Potom čakaj. Urobiac všetko, čo si mohol, stoj pokojne a sleduj moje spasenie (moju záchranu).“

Počuli ste ten výraz: „Najťažšia časť viery je tá posledná polhodina.“ Z mojich rokov v službe viem toto dosvedčiť znova a znova. To najťažšie obdobie skúšky je vždy krátko predtým ako príde odpoveď, iba krátko predtým ako Boh vykoná svoje vyslobodenie. Práve vtedy začíname vädnúť a slabnúť. Náhle sme divoko pokúšaní urobiť niečo na vlastnú päsť. To nás môže viesť do zmätku a plánov, ktoré nie sú od Boha.

Zvážte lekciu, ktorú dostal Saul, keď začal konať v predstihu pred Bohom: „A stalo sa, keď už bol doobetoval zápalnú obeť, že tu hľa, prišiel Samuel“ (1 Samuelova 13:10). Božie vedenie bolo vzdialené iba niekoľko minút. Saul však nedokázal čakať.

Existujú seriózne dôsledky toho, keď nečakáme na to, aby konal Boh.

V týchto chvíľach až príliš často obviňujeme Boha z nedbanlivosti. Saul to urobil, keď nedočkavo konal na vlastnú päsť. V podstate hovoril: „Boh ma sem poslal vykonať jeho dielo. Teraz ma však zanechal, aby som sám prišiel na to ako to vykonať. Som prinútený sedieť a čakať, ale on určite chce, aby som niečo konal. Veci sa vymykajú kontrole. Čoskoro bude situácia beznádejná.“

Toto možno opisuje tvoje vlastné myslenie. Ako Saul, každému z nás je prikázané, aby čakal na Pána, aby stál pokojne a sledoval ako vykoná naše vyslobodenie, aby mu dôveroval vo všetkých veciach tak, aby mohol riadiť naše cesty. Keď však naše termíny uplynú, začíname sa na Boha hnevať a vyrazíme sami. Pohybom vpred však hovoríme: „Boh sa o mňa nestará. Modlitba a čakanie nefunguje. Veci sa týmto spôsobom iba zhoršujú. Na jeho slovo sa nedá spoľahnúť.“

Boh nám však dal zodpovednosť, aby sme naňho modliac vyčkávali. Tak veľmi si želal, aby počul Saula povedať:

„Pán drží svoje slovo. Viem, že k Samuelovi hovorí verne. Ani jeden raz nepadlo slovo z úst tohto proroka na zem. A teraz, keď mocní Filištíni pochodujú smerom k nám, nebudem robiť paniku. Boh mi povedal, aby som čakal na jeho vedenie – a ja budem. Ak zomriem, zomriem dôverujúc Bohu.

Nech ma aj opustí celá armáda. Nech je aj každý Izrealita zbabelcom. Nech je však Boh pravdivý a každý človek lhárom! On mi pošle pomoc. Toto nie je moja vojna, je jeho. Pravda je, že nemám ani najmenšie tušenie ako bojovať proti Filištíncom. Všetko je v jeho rukách. Urobím presne to, čo mi prikázal a to je čakať na jeho slovo. On, v odpovedi na volanie môjho srdca, bude konať.“

Znepokojujúce okolnosti a horúce chvíľe môžu priniesť zmätok. V takých chvíľach nás naša netrpezlivosť privádza k uvažovaniu: „Boh možno nemyslel to, čo mi povedal. Alebo je mojim problémom moja schopnosť počuť jeho hlas. Možno som ho predtým nepočul dobre. Všetko, čo viem je, že to, čo mi povedal a to čo vidím, že sa deje, sa nezhoduje.“

Saul konal čisto na základe logiky a uvažovania, nie na základe dôvery. Vypočujte si zoznam výhovoriek, ktoré dal Samuelovi: „Keď som videl, že sa ľud rozchádza odo mňa, a že si ty neprišiel na ustanovený čas tých dní, a že sa Filištíni shromaždili do Michmasa, povedal som: Teraz sídu Filištíni proti mne do Gilgala, a tvári Hospodinovej som ešte neuprosil, preto tedy som sa premohol a obetoval som zápalnú obeť.“ (1 Samuelova 13:11-12). Saul vzal veci do svojich vlastných rúk, urobiac to, o čom si myslel, že bola jeho jediná možnosť. Výsledkom bol žiaľ.

Táto vec ohľadom čakania je tak veľmi dôležitá, že k nej nájdeme odkazy naprieč Božím slovom. Izaiáš píše: „Preto povedia toho dňa: Hľa, toto je náš Bôh, na ktorého sme očakávali, a vše nás spasil; toto je Hospodin, na ktorého sme očakávali! Plesajme a radujme sa v jeho spasení!“ (Izaiáš 25:9). „A od veku nikto neslýchal, nikto nepočul, oko nevidelo Boha krome teba, ktorý by tak bol činil tomu, kto očakával na neho“ (64:4).

Kráľ Dávid a jeho netrpezlivosť

Je pôsobivé prirovnať Saulovu netrpezlivosť k tomu ako na vedenie od Pána čakal Dávid. Biblia nám ponúka neprekonateľný opis toho ako Boh prehovoril k Dávidovi jasným a špecifickým vedením:

„A ešte znova vyšli Filištíni hore a rozložili sa v doline Refaim. A keď sa pýtal Dávid Hospodina, riekol: Nepojdeš hore. Obídi ich, aby si sa im dostal od chrbta a prijdeš na nich naproti morušiam. A bude, keď počuješ šust krokov po vrcholoch moruší, vtedy sa ponáhľaj, lebo vtedy vyšiel Hospodin pred tebou, aby uderil na tábor Filištínov.

[A] Dávid učinil tak, ako mu prikázal Hospodin, a bil Filištínov od Geby, až ako ideš do Gázera.“ (2 Samuelova 5:22-25).

Kríž reprezentuje smrť mojej ľudskej vôle a telesných ambícií.

V tomto je skutočná pokora: „Kristus ponížil sám seba v smrti na kríži.“ Ježiš povedal svojim učeníkom, „Mojím pokrmom [naplnením zmyslu môjho života] je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Ján 4:34). „Ja nemôžem robiť nič sám od seba. Jako čujem, tak súdim“ (5:30). Jednoducho povedané, Kristu v podstate hovoril: „Odmietam vziať veci do vlastných rúk. Čakám, aby som prijal každý pokyn od môjho Otca.“

Ježiš sa pokoril, stal sa závislým od Otca vo všetkých veciach. Ján nám hovorí, že mu máme byť v tomto podobní: „lebo jako je on, tak sme aj my na tomto svete“ (1 Jánov 4:17).

Každý skutočný nasledovník Krista si vo svojom srdci povedal: „Ja chcem konať iba Pánovu dokonalú vôľu.“ Je to však práve tu, kde to mnoho z nás nezvládne! Začneme si žiadať niečo, čo vyzerá dobre, čo znie logicky, čo znie dokonale v súlade s tým, o čom si myslíme, že Boh pre nás má, čo ale nie je v jeho vôľa pre nás. Toto je jedna z najväčších pascí, ktorej sú kresťania vystavení. Dobrý nápad, ktorý nepochádza z Božej mysle.

Môže moja túžba prežiť kríž?

Najdôležitejšia otázka, ktorú si môžeme položiť ohľadom takej veci je táto: „Môže moja túžba prežiť kríž?“ Môžeš prosiť, aby sa tvoja túžba zrealizovala a dokonca zapojiť iných veriacich, aby o ňu prosili. Si však ochotný zložiť túžbu alebo plán na úpätí kríža a odkráčať odtiaľ? Dokážeš prežiť jej smrť? Keď ti bude zjavený Boží plán, budeš mať pokoj. Božia cesta prináša pokoj a odpočinok.

Dovoľte, aby som sa vás opýtal: „Ste ochotní povedať Pánovi: ‚Možno to nie je diabol, kto ma zastavuje v uskutočnení tejto veci. Možno si to ty, Pane. Viem, že ak toto nie je tvoja vôľa, môže mi to ublížiť. Prinajmenšom ma vykoľají z tvojej dokonalej vôle a plánov pre moje kroky. Želám si iba tvoju vôľu a tvoju cestu pre môj život.“

Je to práve vtedy, keď sa prežijeme smrť tvrdohlavosti a ambícií, kedy začujeme Boha ako k nám hovorí.

„Ameň, ameň vám hovorím, že prijde hodina a je teraz, keď mŕtvi počujú hlas Syna Božieho … všetci, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas“ (Ján 5:25, 28).

Milovaní, tisíce kresťanov sa dostávajú do problémov počúvajúc „tiché, slabé hlasy“, ktoré nie sú od Boha. Preto medzi veriacimi dnes existuje tak veľa zmätku, lebo nezomreli vlastnej tvrdohlavosti, aby mohli počuť pravý Boží hlas. Áno, náš Pán hovorí k svojim deťom. My môžeme jeho svätý a nezameniteľný hlas počuť iba vtedy, keď vierou prijmeme, že náš starý nezávislý a samostatný človek bol ukrižovaný s Kristom.

Božie cesty nie sú cestami sveta

Pán hľadá našu úplnú závislosť. To znamená plne mu dôverovať, že pre nás urobí správnu vec v správnom čase. A znamená to čakať na neho trpezlivo, bez úzkosti a v duchu odpočinku.

„Mlč Hospodinovi a čakaj na neho! Nehnevaj sa na toho, ktorému sa darí jeho cesta, na človeka, ktorý robí falošne. … Nehnevaj sa, a to ešte aby si urobil zlé!“ (Žalm 37:7-8). Žalmista nám ponúka svoju múdru radu: „Nestaň sa závistlivým voči iným, ktorí sú zdá sa vo svojich ambíciách úspešní. Zdá sa akoby ťa predbiehali pokým ty nie si požehnaný. Nemaj z toho úzkosť. Iba čakaj v modlitbe v odpočinku pokým Boh neotvorí dvere. Trpezlivosť v tebe koná Božie dielo. Čakaním vo viere sa stávaš silným v Pánovi. Nechaj v sebe trpezlivosť dokonať jeho dokonalé dielo.“

Milovaní, Božie cesty nie sú cestami sveta. Jediný spôsob ako získať božskú skúsenosť je čakať naňho trpezlivo vo viere. Tento druh božskej skúsenosti prichádza k tým, ktorí sú v spojení s Pánom: „Vediac, že súženie pôsobí trpezlivosť a trpezlivosť dokázanosť a dokázanosť nádej“ (Rimanom 5:3-4).

Boh naozaj prirovnáva „chodenie hodne Pána“ s radosťou, trpezlivosťou a vytrvalosťou. „žeby ste chodili hodne Pána, aby ste sa mu vo všetkom ľúbili … zmocňovaní každou mocou podľa sily jeho slávy ku všetkej trpezlivosti a zhovievavosti s radosťou“ (Kolosanom 1:10-11).

Medzitým ako vo viere čakáme pokým nezačne konať, máme dôverovať, že počuje volanie nášho srdca: „Za príklad, ako znášať zlé a jako zhovievať, vezmite si, moji bratia, prorokov, ktorí hovorili v mene Pánovom … pretože je Pán veľmi ľútostivý a milosrdný.“ (Jakubov 5:10-11). Boha sa veľmi dotýkajú naše slzy a naše stonanie. On počuje moje vzlykanie.

Ježiš nám dal pre tieto posledné dni mocné prisľúbenie.

Kristus nám zanechal slávny prísľub, aby nás previedol skrze temné dni, ktorým je svet vystavený práve teraz. Všetkým, ktorí vezmú svoj kríž a nasledujú ho, hovorí: „Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá prijde na celý svet zkúsiť tých, ktorí bývajú na zemi.“ (Zjavenie 3:10)

Ježiš v podstate hovorí, „Ostali ste mi verní, keď ste boli skúšaní svetom. Radostne ste čakali, aby som veci vyriešil. Teraz, pokým všade naokolo je zmätok a svet je skúšaní, ochránim vás od toho. Už ste totiž dokázali, že mi budete dôverovať nech sa deje, čo sa deje.“

Tí žiariaci svedkovia Krista v týchto posledných dňoch budú pokorní ľudia, ktorí dokázali, že [Boh] je verný. Oni iba neprehlasujú: „Boh má všetko pod kontrolou“, ale skutočne mu aj kontrolu nad svojimi životmi dali. A každý okolo nich to vidí! Krása ich svedectva pritiahne k Pánovi mnohých. A ich svedectvo je toto: „Nebojí sa zlej zvesti; jeho srdce stojí pevne; dôveruje Hospodinovi.“ (Žalm 112:7). Amen!

Zdroj: https://worldchallenge.org/content/waiting-god-act

 

 

Dodatok prekladateľa

David Wilkerson je niekto, kto ma v posledných mesiacoch veľmi oslovil. Všetko začalo v decembri, keď ma počas pôstu zasiahlo jeho kázanie, v ktorom hovorí ako stratil pomazanie a ako ho znova našiel. Od toho som sa dostal k jeho celosvetovo známej knihe „Dýka a kríž“ a tiež ku knihe „Chcel si to nedávno vzdať?“ Poslednou veľmi dobrou knihou, ktorú od Wilkersona spomeniem, je „Boh je verný“. Tú on síce nenapísal, ale bola skomponovaná z jeho kázaní a obsahuje myšlienky na každý deň.

K samotnej téme čakania na Boha by som pridal jeden citát od Dereka Princa, z jeho série Hriech nezávislosti (The Sin of Independence):

Existujú veci, ktoré Boh vo vašom živote neurobí pokým nebudete úpenlivo volať. A nemyslím tým len vysloviť nejakú modlitbu. Mám na mysli stať sa zúfalým. On čaká kým sa staneš zúfalým. Čaká, aby počul tvoj výkrik. Je pripravený konať. Má plán. Ale neuvoľní ten plán pokým nebudeš v stave, kedy si schopný ho prijať.

A ešte možno jeden citát: „Boh nemôže moc zveriť nikomu s výnimkou pokorných.“ (porov. Nm 12,3).

 

Michal Prno
Michal Prno

Odmalička som bol vedený ku katolíckej viere. Nič iné som nepoznal a nič iné mi ani nechýbalo. Bol som miništrant, neskôr kostolník a stále katolík. V roku 2010 som po istých udalostiach došiel k názoru, že funkcia pápeža nemá s Bibliou nič spoločné a prestal som chodiť do kostola. Nasledovalo hľadanie a tápanie, motanie sa v kruhu a pokračujúci duchovný úpadok, ktorý začal ešte, keď som bol katolíkom. Úplné dno svojej zvrátenosti som dosiahol začiatkom apríla 2015. Celý môj príbeh si môžeš prečítať tu.

(Mt 7,21) Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

Informáciu o autorských právach nájdeš tu. Chceš mi niečo odkázať? Pokračuj sem. Zaujímajú ťa nové články? Dám ti vedieť!

Dám ti vedieť?

Vyplňte email a keď bude niečo nové, čo sa týka tohto blogu, zaujímavý článok a podobne, dozviete sa o tom.