Actus formalis defectionis ab Ecclesia catholica

31.1. 2017Michal Prno1165x

Je možné vystúpiť z Katolíckej cirkvi formálne? Formulácia ‚Actus formalis defectionis ab Ecclesia catholica‘, ktorá sa nachádzala v Kódexe kanonického práva od roku 1983, naznačovala, že áno. Ale…

Krátky predslov

Je možné vystúpiť z Katolíckej cirkvi formálne? Formulácia ‚Actus formalis defectionis ab Ecclesia catholica‘, ktorá sa nachádzala v Kódexe kanonického práva od roku 1983, naznačovala, že áno. Ale pôsobila zmätok, lebo nebola nijako vysvetlená. A tak tento zmätok začala od roku 1999 riešiť Pápežská rada pre texty zákonov. Na základe výsledkov jej skúmania bol v roku 2006 oficiálne schválený a všetkým biskupským konferenciám rozoslaný list, ktorého preklad je uvedený nižšie.

Tento list objasňuje formuláciu ‚Actus formalis defectionis ab Ecclesia catholica‘ a definuje nevyhnutné podmienky formálneho odpadnutia.

V roku 2010 však pápež Benedikt XVI, apoštolským listom Omnium in Mentem, akúkoľvek zmienku o možnosti formálne odpadnúť od Katolíckej cirkvi z Kódexu kanonického práva odstránil a tým tento spôsob vystúpenia z cirkvi znemožnil. Napriek tomu je list zaujímavým čítaním pre všetkých, ktorí sa, podobne ako ja, z biblických dôvodov rozhodli opustiť rady Katolíckej cirkvi.

 

Začiatok listu

Vaša excelencia (Pápežská rada pre texty zákonov oslovuje pápeža – pozn. prekladateľ):

Už nejaký čas, sa značný počet biskupov, súdnych vikárov a iných pracovníkov v oblasti kanonického práva obracalo na túto Pápežskú radu s otázkami a požiadavkami na objasnenie takzvaného Actus formalis defectionis ab Ecclesia catholica, ktorý sa spomína v kánonoch 1086 (§1), 1117 a 1124 (uvedené na konci tohto článku – pozn. prekladateľa), Kódexu kanonického práva (CIC).

Actus formalis defectionis ab Ecclesia catholica

Koncept, v tomto liste prezentovaný, je v kanonickej legislatíve nový a líši sa od viac „virtuálnej“ (t.j. odvodenej zo správania) formy „verejného“ alebo „všeobecne známeho“ opustenia viery (porov. CIC 171 §1.4; CIC 194 §1.2; CIC 316 §1; CIC 694 §1.1; CIC 1071 §1.4 a §2 [pozn.: všetky tieto sú uvedené na konci článku]). V týchto prípadoch totiž, tí, ktorí boli pokrstení alebo prijatí do Katolíckej cirkvi, sú aj naďalej viazaní cirkevným právom (CIC 11).

Problém bol starostlivo prešetrený kompetentnými dikastériami Svätej stolice s cieľom identifikovať, v prvom rade, teologické a doktrinálne komponenty aktu formálneho odpadnutia od katolíckej cirkvi a potom požiadavky alebo súdne formality, ktoré by boli nevyhnutné, aby takýto čin predstavoval „formálny akt“ odpadnutia.

 

Actus formalis defectionis ab Ecclesia catholica | Podmienky platnosti

Po získaní rozhodnutia Kongregácie pre náuku viery týkajúce sa teologických a doktrinálnych elementov a po následnom prejednaní celej veci na plenárnom zasadnutí, táto Pápežská rada oznamuje predsedom biskupských konferencií nasledovné:

#1

Pre opustenie Katolíckej cirkvi, ktoré by bolo platne zostavené ako pravý akt formálneho odpadnutia (Actus formalis defectionis ab Ecclesia catholica) tak, aby platili výnimky uvedené vo vyššie spomenutých kánonoch, je nevyhnutné, aby konkrétne obsahovalo:

  1. vnútorné rozhodnutie opustiť Katolícku cirkev
  2. uskutočnenie a externá manifestácia tohto rozhodnutia a
  3. prijatie tohto rozhodnutia kompetentnou cirkevnou autoritou

#2

Podstatou aktu vôle musí byť prerušenie zväzkov spoločenstva – viery, sviatostí a pastoračnej správy – ktoré umožňujú veriacim prijímať život viery v rámci Cirkvi. To znamená, že formálny akt odpadnutia musí mať viac ako iba právno-administratívny charakter (musí ísť o viac ako iba o odstránenie vlastného mena z registra členov Cirkvi, ktorý spravuje štát, pre potreby určitých občianskych dôsledkov [napr. pre potreby špeciálneho zdanenia, pozn. prekladateľa]). Musí byť zostavený ako skutočné oddelenie sa od základných elementov života Cirkvi: a teda predpokladá, skutok apostázie, herézie alebo schizmy.

#3

Právno-administratívny akt opustenia Cirkvi, sám o sebe, nie je formálnym aktom odpadnutia tak ako ho chápe Kódex kanonického práva, vzhľadom na to, že stále môže existovať vôla zotrvať v spoločenstve viery. Na druhej strane, heréza (či už formálna alebo vecná), schizma a apostázia sami o sebe nie sú formálnym aktom odpadnutia, ak nie sú navonok konkretizované a prejavené voči cirkevnej autorite požadovaným spôsobom.

#4

Odpadnutie musí byť platný právny akt, vykonaný osobou, ktorá je kanonicky spôsobilá v zhode s kanonickými normami, ktoré upravujú tieto veci (porov CIC 124-126). Takýto akt musí byť vykonaný osobne, vedome a slobodne.

#5

Okrem toho sa vyžaduje, aby bol tento akt prejavený zúčastnenou stranou v písomnej forme, pred kompetentnou autoritou Katolíckej cirkvi: Biskupom alebo príslušným kňazom, ktorý je kvalifikovaný urobiť úsudok týkajúci sa existencie alebo neexistencie vôle tak ako je opísaný v bode 2. A teda iba súbeh dvoch elementov – teologický obsah vnútorného aktu a jeho manifestácia spôsobom opísaným vyššie – predstavuje formálny akt odpadnutia od katolíckej cirkvi (Actus formalis defectionis ab Ecclesia catholica) so zodpovedajúcimi kanonickými trestami (CIC 1364, §1). Apostata, heretik alebo schizmatik upadá do exkomunikácie na základe rozsudku už vyneseného (latae sententia – pozn. prekladateľ) pri zachovaní predpisu kán. 194, § 1, bod 2 (odvolanie odpadlíkov z cirkevného úradu – pozn. prekladateľ).

#6

V týchto prípadoch kompetentná cirkevná autorita, uvedená vyššie, zabezpečí, aby tento akt bol poznačený do knihy pokrstených (porov CIC 535, §2) s výslovným uvedením textu „defectio ab Ecclesia catholica actu formali“

#7

V každom prípade je aj naďalej zrejmé, že sviatostné puto prináležania k Telu Kristovmu, to znamená k Cirkvi, udelené charakterom krstu, je ontologické a trvalé puto, ktoré sa nedá stratiť z dôvodu akéhokoľvek konania alebo faktu odpadnutia.

 

Záver listu

S istotou, že biskupovia vašej konferencie, vedomí si spásonosného rozmeru cirkevného spoločenstva, budú správne rozumieť pastorálnej motivácií, z ktorých tieto normy vychádzajú, sám vítam túto príležitosť obnoviť moje city bratskej úcty.

Verne váš v Pánovi

Julián Card. Herranz, Prezident & Bruno Bertagna, Tajomník

 

Tento list bol 13. marca 2010 schválený pápežom Benediktom XVI, ktorý nariadil, aby bol doručený všetkým prezidentom biskupských konferencií.

 

 

Dodatok – Zoznam relevantných kánonov (nie je súčasťou listu)

Zoznam kánonov, ktoré obsahovali zmienku o formálnom odpadnutí (podčiarknuté časti boli v roku 2010 odstránené):

(CIC 1086, §1) Neplatné je manželstvo medzi dvoma osobami, z ktorých jedna je pokrstená v katolíckej cirkvi alebo do nej prijatá a formálnym úkonom od nej neodpadla, a druhá je nepokrstená.

(CIC 1117) Vyššie stanovenú formu treba zachovať, ak aspoň jedna zo stránok uzavierajúcich manželstvo je pokrstená v katolíckej cirkvi alebo je do nej prijatá a formálnym úkonom od nej neodpadla, pri neporušení predpisov kán. 1127, § 2

(CIC 1124) Manželstvo medzi dvoma pokrstenými osobami, z ktorých jedna je pokrstená v katolíckej cirkvi alebo bola do nej po krste prijatá a formálnym úkonom od nej neodpadla, druhá však patrí do cirkvi alebo ekleziálnej spoločnosti, ktorá nie je v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou, je bez výslovného dovolenia kompetentnej vrchnosti zakázané.

Zoznam kánonov, ktoré obsahujú zmienku o neformálnom odpadnutí:

(CIC 171, §1.4) Hlasovať je nespôsobilý ten, kto: (4) verejne odpadol od spoločenstva Cirkvi.

(CIC 194, §1.2) Samým právom sa z cirkevného úradu odvoláva: (2) kto verejne odpadol od katolíckej viery alebo od spoločenstva Cirkvi

(CIC 316 §1) Do verejných združení nemôže byť platne prijatý ten, kto verejne zavrhol katolícku vieru alebo odpadol od cirkevného spoločenstva, alebo je postihnutý uloženou alebo vyhlásenou exkomunikáciou.

(CIC 694 §1.1) Za člena samým činom prepusteného z inštitútu treba považovať toho, ktorý: (1) všeobecne známym spôsobom odpadol od katolíckej viery

(CIC 1071, §1.4 a §2) §1. Okrem prípadu nevyhnutnosti nikto nemá bez dovolenia miestneho ordinára asistovať: 4. pri uzavieraní manželstva toho, kto všeobecne známym spôsobom zavrhol katolícku vieru §2. Miestny ordinár nemá udeliť dovolenie na asistovanie pri uzavieraní manželstva toho, kto všeobecne známym spôsobom zavrhol katolícku vieru, ak sa nezachovali primerane upravené normy, o ktorých sa hovorí v kán. 1125

Odporúčam: Som heretik | Vystúpenie z cirkvi

 

Michal Prno
Michal Prno

Odmalička som bol vedený ku katolíckej viere. Nič iné som nepoznal a nič iné mi ani nechýbalo. Bol som miništrant, neskôr kostolník a stále katolík. V roku 2010 som po istých udalostiach došiel k názoru, že funkcia pápeža nemá s Bibliou nič spoločné a prestal som chodiť do kostola. Nasledovalo hľadanie a tápanie, motanie sa v kruhu a pokračujúci duchovný úpadok, ktorý začal ešte, keď som bol katolíkom. Úplné dno svojej zvrátenosti som dosiahol začiatkom apríla 2015. Celý môj príbeh si môžeš prečítať tu.

(Mt 7,21) Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

Informáciu o autorských právach nájdeš tu. Chceš mi niečo odkázať? Pokračuj sem. Zaujímajú ťa nové články? Dám ti vedieť!